Lov na nosorožca

Autor: Martin Sipták | 26.7.2017 o 13:46 | Karma článku: 10,34 | Prečítané:  8452x

V nasledujúcich riadkoch môžete so mnou prežiť príbeh. Príbeh o love na nosorožca. Pri tomto love som prvý krát pocítil realitu ohrozených druhov. Nebojte sa, nosorožca som nešiel uloviť puškou, ale očami a fotoaparátom. 

Vyzbrojený znalosťami, informáciami a nagooglenými fotografiami som s mojou manželkou navštívil prvý národný park v Keni a to národný park Lake Nakuru. Je veľmi skoro ráno po príchode k jazeru, máme šťastie. Tri nosorožce. Nosorožec biely, alebo tiež nosorožec tuponosý. Park je známy tým, že sa tu tento nosorožec nachádza a je veľká pravdepodobnosť, že ho návštevník uvidí. My sme ho videli. Po nás už ho v ten deň nik nevidel...

Plný pozitívnej energie večer premietame pocity. Však to s tými nosorožcami až tak zlé nebude. Druhý deň v Keni a hneď sme videli nosorožca. Síce nosorožca bieleho, ktorý je najrozšírenejší, ale predsa. Tešili sme sa na ďalšie nosorožce a ja na vytúženú fotku nosorožca. Hneď na to ale prišlo prvé vytriezvenie. Dva národné parky za nami, niekoľko dní strávených v nich a žiaden nosorožec. Začal na neho lov. Chcel som vidieť aspoň ešte jedného. V Keni už sme ďalšie šťastie zatiaľ nemali... Nádeje dávame do rúk tanzánskej prírody.

Nosorožec tuponosý

Nosorožec tuponosý alebo nosorožec biely alebo nosorožec tuporohý (lat. Ceratotherium simum) obýva Afriku a spolu s hrochom je najväčším suchozemským zvieraťom po slonovi. Je vysoký cca 1,5 – 1,8 m a dlhý 3,7 – 4 m. Váži do 2,3 tony, pričom samce vážia aj o pol tony viac ako samice. Má dlhú hlavu s dvomi (na prvý pohľad tupými, ale pri dotyku s pokožkou ostrými) rohmi. Predný roh dosahuje dĺžku až 1,3 m a zadný okolo 40 cm.

Zdroj: sk.wikipedia.org

Prejdeme do Tanzánie. Národný park Serengeti, čo je jeden z najúžasnejších prírodných rezervácií a národných parkov v Afrike a možno aj na svete. Za pomoci tanzánskeho vodiča a sprievodcu Michaela vidíme veľa rôznych zvierat, napríklad leoparda, na ktorého sme tiež nemali šťastie. Nosorožec ale žiadny. Pýtam sa Michaela, či máme šancu vidieť ešte nosorožca. Odpoveď, že v Serengeti, je to skoro nemožné, nás sklame... Snaží sa nás potešiť a dodá "V NgoroNgoro je ich 26, tam možno budeme mať šťastie".

Kráter NgoroNgoro, jedna z najcennejších zaujímavostí v Tanzánii, prírodný div sveta, kultúrne a prírodné dedičstvo UNESCO. Je pred siedmou hodinou ráno. Spoznávame kráter a ja fotografujem zvieratká. Je krásny deň, fúka príjemný chladný vietor, skoro žiadne oblaky. Zrazu Michael pridá. Dve autá tu už stoja. Už z diaľky vidíme, niečo veľké, nemotorné. Nosorožec. A Nosorožec čierny!!! Je dosť ďaleko. Čakáme a kocháme sa. Po asi hodinke ideme ďalej. Aj keď nosorožec postupuje k nám je to na dlho a už pribúdajú autá. Turisti...

Ako spoznávame kráter vidíme ešte jedného. Na záver vo veľmi veľkej diaľke moja žienka zbadá tiež niečo. Pozeráme cez ďalekohľad a aj fotoaparát a vidíme samicu nosorožca čierneho aj s mláďaťom. Zažívame úžasné a silné pocity. Stojíme tu asi hodinku a nosorožce len pozorujeme. Máme pozitívnu náladu. Na dobrú fotku to nie je. Je teplo, vzduch sa už vlní a nosorožce sú dosť ďaleko. Michael začne rozprávať o rozdieloch medzi nosorožcom čiernym a bielym. Má tiež dobrú náladu a povie, že máme obrovské šťastie, jeho posledné dve návštevy boli bez nosorožcov. Je ich tu 26 a my sme videli štyroch. Začne rozhovor ktorý mi utkvel v pamäti.

Michael: "Je ich tu 26. Každý ma svojho rangera a ten ho stráži z diaľky, deň a noc. Teraz je nosorožcov viac, bola aj doba keď ich bolo len 10. Sú to krásne zvieratá. Máme obrovské šťastie. Dva týždne dozadu tu zabili nosorožca aj s malým nosorožcom."

Ja: "To je hrozné. Načo zabíjali toho malého, mohol žiť."

Michael: "Áno, asi pred polrokom zabili zas samicu. Mláďa nechali. Dali ho do ZOO. Myslím, že v Európe. Čítal som v novinách, že sa mu veľmi dobre darí."

Ja: "To je super. Keď som videl tu pamätnú tabulu, za ľudí čo tu zomreli, zarazili ma ľudia ktorých zabili pytliaci. Rangeri musia mať svoju prácu veľmi radi. Je to nebezpečná práca."

Michael: "Nemyslím si."

Ja: "Prečo?"

Michael: "Martin, ako si vysvetlíš to, že sú tu dve príjazdové cesty, jedna výjazdová. Všetky tri sú strážené. Však si videl ako nám kontrolovali papiere. Každý nosorožec má prideleného svojho rangera-sledovateľa. Dole to je z hrany 800-600 výškových metrov. Pytliaci tú chodia autom, roh tiež niečo váži. Rangeri sú podplatený, vedia kde sú nosorožce a pustia ich(pytliakov) tam. Sú to chudobný ľudia a chcú si zarobiť, pre rodinu aby mali na jedlo."

Ja: "Máš pravdu. Čo sa vlastne robí s rohami?"

Michael: "Idú do arabských krajín, je to symbol moci a bohatstva a potom do Číny na medicínu, že vraj to má mystické účinky."

Ja: "To je hrozné, ľudia čo chcú tento roh nemajú asi v hlave všetko v poriadku."

Michael: "Áno, máš pravdu. Musí sa zmeniť myslenie ľudí. Myslenie jednoduchých ľudí. Veľa ľudí je nevzdelaných a nevedia. Deti musia chodiť do školy a tam ich učiť a vštepovať im lásku k prírode a k nášmu bohatstvu. Vieš jednoduchý ľudia si neuvedomujú, že takúto prírodu už v Európe nemajú a že sú ľudia, ako ty, čo sú ochotný zaplatiť za vstup do parku aby videli túto krásu. Nemyslia čo bude v budúcnosti. Musíme zmeniť mysle ľudí. A musíme začať od detí. Vieš ja vidím ako niektorých zvierat ubúda, chodím to už roky..."

Rozmýšľam nad svetom. Nad bohatstvom a nad nosorožcami. To naozaj nestačí bohatým ľudom zlato, autá ale potrebujú ešte trofeje v podobe rohu nosorožca? Je to smutné, ale je to realita. Pozerám na tú krásu okolo mňa. Okolo nosorožca s mláďaťom pobehujúce zebry a gazely. Krása a skutočná príroda, ktorú zatiaľ nikto nezničil. Zostane to tak aj naďalej? Opúšťame NgoroNgoro a pokračujeme v našom putovaní po Afrike a dúfame, že uvidíme ešte nosorožca. Naša cesta vedie zas do Kene.

Zas plný pozitívnych pocitov, z nosorožca čierneho z NgoroNgoro vkladáme nádeje do Národného parku Tsavo East. Tu budeme nasledujúce dni. Nosorožec je tu dokonca nakreslený aj na orientačnej mape pri vstupe. Blúdime parkom tri dni. Pýtam sa nášho miestneho vodiča a sprievodca v jednej osobe Matana, či uvidíme nosorožca. Pozrie na mňa s neutrálnym výrazom a odpovie "Impossible", teda nemožné... Na to sa rozhovorí. "Kedysi som tu občas videl nosorožcov, posledné roky už veľmi zriedka. Sú tu, ale je ich málo a park je strašne obrovský a väčšinou sú v horách, kde nie sú cesty." Realita sa vrátila... Zas cítime beznádej, nosorožcov je málo... To je fakt.

Nosorožec ostronosý

Nosorožec ostronosý (nosorožec čierny, zastarano nosorožec africkýlat. Diceros bicornis) je s nosorožcom tuponosým jedinými nosorožcami žijúcimi v Afrike. Nosorožec ostronosý dorastá do dĺžky 2,9 až 3,1 metra, váži od 0,9 do 1,3 tony.

Zdroj: sk.wikipedia.org

Predstavu o tomto príspevku a voľnom rozprávaní som mal už v lietadle. Po príchode domov sme sa dozvedeli o zabitom nosorožcovi vo francúzskej safari/zoo a následná reakcia v Českej republike, kedy odrezali nosorožcovi roh. Nie je to niečo mimo nás, je to realita. Naozaj to nie je len populárna téma ale odraz nášho sveta, ktorý sa stáva čoraz amorálnejším. Ako povedal Michael v Tanzánii: „musíme zmeniť myslenie a seba a až potom sa niečo zmení...“

Pár čísel, ako to s nosorožcami je

Nosorožec biely, počet kusov na svete je okolo 20 000, a to je na územie Afriky asi 1 nosorožec biely na 1500km2. Nosorožec čierny, počet kusov na svete je do 5000, a to je na územie Afriky asi 1 nosorožec čierny na 6700km2 (rozloha všetkých národných parkov spolu na Slovensku je približne 3300km2). Pre porovnanie , medveďov na Slovensku je  okolo 1500, čo je 1 medveď na 32km2...

Použitá fototechnika: Fujifilm X-Pro2 + Fujinon XF 100-400 F/4.5-5.6 R LM OIS WR

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Španielsko si vybralo jadrovú možnosť. Čo znamená spustenie článku 155?

Katalánsko po referende môže prísť aj o tú mieru autonómie, ktorú malo doteraz.

KOMENTÁRE

Katalánsky líder nechce stratiť tvár, Španielsko zas Katalánsko

Puigdemont sa oháňa nezávislosťou.


Už ste čítali?